od autora: Peter Furmaník Ludskou rečou
“Tak ja si tú firmu presuniem do ČR. Prípadne do Estónska, tam sa platí estónska daň (iba na úrovni spotreby fyzickou osobou). Zvažujem aj UK či Belize, v Dubaji je teplo, prípadne iné daňové raje.“
Vtip je v tom, že takéto vety dnes už často počuť aj od majiteľov malých či pidi eseročiek, ktoré nemajú zamestnancov, vlastné priestory ani majetok, iba poskytujú služby, dokonca často len jednu službu 1-2 odberateľom (napr. IT či konzultanské jednoosobovky). Pred pár rokmi sme malým podnikateľom vysvetľovali, že pre malé sumy príjmu či rovnorodú službu poskytovanú pre jedného odberateľa eseročka jednoducho nie je stavaná a adekvátne im skomplikuje život (väčšinou márne ). Teraz bude na rade priniesť triezvosť do podobne impulzívnych túžob a želaní založiť si firmu v zahraničí kvôli pártisícovej úspore.
Dnes teda prehľad pravidiel, súvislostí a rizík, ktoré sa slovenských podnikateľov dotknú či dotknúť môžu, ak chcú podnikať cez zahraničné firmy. Aj keď sa vás možno týkať nikdy nebudú, nezaškodí ich poznať.
Obsah
1 Miesto skutočného vedenia ako dôvod na zdanenie firmy v SR
4 CFC pravidlá pre fyzické osoby (aktuálne zrušené, ale bohvie)
5 Transferové ceny obchodov medzi subjektom v SR a "jeho" firmou v zahraničí
6 Zdanenie pri odchode (exit tax § 17f a § 17g zákona o dani z príjmov)
9 DPHčkové pravidlá: povinné registrácie, režimy, výkazy a platby DPHčky v zahraničí
10 Obsah nad formou: dôsledky a možné sankcie plynúce z daňového práva
od autora: Peter Furmaník Ludskou rečou
Eseročke občas “svieti” v účtovníctve resp. v účtovnej závierke na konci roka suma, ktorú jeden či viacerí spoločníci firme dlžia. Tj pohľadávky voči spoločníkom/spoločníkovi, najčastejšie účtované na účte 355. Za týmto číslom – a najmä sumou za ním – sa môže skrývať komplikovaný príbeh a rozmanité dôvody a hoci v konečnom dôsledku vieme, že spoločník si zo svojej firmy vlastne nie celkom legálne “vybral svoje”, aj rôzne dôsledky. Prejdime si túto častú situáciu: prečo sa deje, prečo by sa celkom nemala a ako by sa mala/mohla riešiť.
spoločnosť poslala z firemného účtu pár tisíc spoločníkovi – iba tak, bez nejakej myšlienky, podkladu, zmluvy. Spoločník jednoducho potrebuje z niečoho žiť. Ľudsky chápem, právne to však bohužiaľ nie je celkom v poriadku
spoločnosť za spoločníka zaplatila niečo z firemného účtu. Napr. nákup v potravinách a po ruke bola len firemná karta. Spoločník sumu na firemný účet nevrátil a takto vzniká pohľadávka
spoločnosť niečo zaplatila za seba, no nemá príslušný doklad – faktúru, zmluvu či iný účtovný doklad, ktorým je možné obchod zachytiť. A ak takýto doklad chýba prípadne nie je kompletný a nedá sa ani nijako doplniť, v praxi neostáva veľa možností – vlastne iba jediná. Tj vznikla nám pohľadávka voči tomu, kto platbu uskutočnil a nezdokladoval
z firemného účtu odišla suma jednoznačne súkromného charakteru. Či už platba za rodinnú dovolenku, nákup fénu z Alzy či ide napr. len o sms-kové hlasovanie na faktúre za mesačný telefónny paušál. Nie, nejde o nedaňové náklady. Sú to čisto súkromné plnenia konkrétnej súkromnej osoby.